Aktuálne správy

Stratená radosť

Stalo sa vám, že v momente, keď ste vstúpili do okruhu slávení kresťanských Vianoc, neboli ste schopní z nejakého dôvodu plnej radosti? U ľudí, ktorí prežívajú veľkú bolesť, trápenie, stratu blízkeho, je to pochopiteľné. A u ostatných? V mnohých z nás je predsa túžba, aby sviatky radosti takými aj boli. Naozaj sú únava a znechutenie tak mocné, že súčasného človeka oberú s takou ľahkosťou o plnosť radosti? Život by mal byť harmonický. Tak prežívanie bolesti i miera šťastia by mali byť v určitej vyváženosti. Umiernenosť je pre nás prospešná vo všetkých oblastiach ( jedlo, pitie, bohatstvo, sexualita, kariéra, túžby po poznaní). Hrešíme premrštenosťou. Nemiernosť búra harmóniu, výsledok sú extrémy vedúce k úpadku. Nie len to. Prekračujeme mieru a strácame cit pre dôležitý podklad života- všetko má svoj čas. Je čas sadiť, polievať, radovať sa, smútiť, učí Biblia. Advent je svojou povahou časom miernosti, najmä čo sa týka užívania dobier tohto sveta. Miernosť vytvára priestor, ktorý môžeme napĺňať. Sami rozhodujeme kým alebo čím. Vianoce sú časom radosti, lebo oslavujú narodenie Ježiša Krista. Toho, ktorý Sám je plnosťou radosti. Toho, ktorý prišiel, aby nám daroval túto plnosť svojou prítomnosťou v našich srdciach. Ak budú preplnené a zapratané balastom, nebude v nich miesta pre Neho a tým ani pre plnosť radosti. Bolo by ohromne prospešné a spásonosné, keby sme znova objavili horký pocit ľútosti, kedykoľvek prekračujeme mieru v užívaní dobier. Bolo by úžasné, keby nás táto ľútosť priviedla k múdrosti našich predkov. Život mnohých z nich bol ťažký a skromný. Ale ani chudoba vynútená núdzou im nebránila vidieť to dôležité v živote, podstatné dôvody pre radosť a spôsoby, ako ju dosiahnuť.
Požehnaný advent!
Ľudovít Malý

O správca farnosti

pozri tiež

Pripraviť cestu Pánovi. Ale ako?

V akčnom pláne starej školy našich starých otcov a starých materí na prežívanie adventu ( …