Aktuálne správy
Domov / PODCASTY,HOMÍLIE / Prečo máme také ťažkosti pri odovzdávaní viery iným? ( zamyslenie k 2.nedeli v cezročnom období)

Prečo máme také ťažkosti pri odovzdávaní viery iným? ( zamyslenie k 2.nedeli v cezročnom období)

Prečo máme také ťažkosti pri odovzdávaní viery iným?
Osobnosti viery a svätci boli ľuďmi, ktorí celý život hľadali Boha. Toto hľadanie je neustály pohyb ( nie vo fyzickom zmysle). Kresťanstvo je nasledovaním Ježiša, preto je to pohyb. Stúpencov Ježiša na počiatku volali „ cesta“. Opäť je tu zdôraznený pohyb. Ak to niekedy s tým našim kresťanstvom vypadá tak, ako sa to javí, je to aj preto, lebo mnohí kresťania Boha vo svojom živote prestali hľadať, ak ho vôbec niekedy hľadali. Lenže aj tu platí: kto hľadá, nájde. Boh sa necháva nájsť tým, čo ho úprimne hľadajú. Podobne platí, že kto nehľadá, nenachádza. A kto nenašiel, nemôže odovzdať iným. To je dôležitý moment, ktorý poukazuje na jeden z problémov pri odovzdávaní viery iným, najmä mladej generácii. Okolo Ježiša sa pohybovalo viacero ľudí. Niektorí boli zvedaví, iní túžili po zázraku, pre ďalších bol proste Ježiš sympatický. Ale len niektorí sa vydali na cestu za ním. On ich oslovil a oni ho nasledovali. Poď za mnou! Človek dal do pohybu celý svoj život, aby sa takto nechal voviesť tam, kde chcel Ježiš. Učil sa žiť podľa Ježiša. Táto ochota nechať sa viesť Ježišom, tento pohyb za ním, je to, ako sa človek stáva jeho učeníkom. Čo vlastne zväzuje človeka, aby sa dal do pohybu za Ježišom? Môže to byť ľahostajnosť ale aj strach. Obava z toho, že by Ježiš možno doslova prevrátil celý náš život. Preto mnohí radšej ostávajú v zdanlivej istote svojich rozhodnutí, v istote života, ktorý si zariadili sami. Je to strach vpustiť Ježiša do svojho myslenia, rozhodovania. A nie sú príklady obrátených práve o tomto? Koľkým Ježiš zmenil život od základu, ak ho doň vpustili? Obrátenie sv.Pavla, Augustína a ďalších a ďalších. Možno spoznávame takých aj v našom životnom príbehu, možno sme my sami takými, ktorí môžu dosvedčiť, že by to všetko bolo inak v našich životoch , ak my sme tam Ježiša nevpustili. Z historických filmov zaiste poznáme scény otvárania hradných brán, ťažkých, masívnych. Ľudské srdce sa podobá hradnej bráne, ťažké je ho niekedy otvoriť, ale nie nemožné. Najhoršie je, ak sa brána srdca neotvorí, lebo človeku je tak dobre v hrade svojho pohodlia a vybudovaných istôt. Môj dom, môj hrad. Tam nie je miesto pre Boha, tam nie je žiadny pohyb v smere k nemu a za ním, tam sa brány otvárajú iným hosťom, nie Ježišovi. Ježiš ale nechcel fanúšikov, ani sympatizantov. Takých by bolo dosť aj dnes, ba môžeme povedať, že tých sympatizantov nemusí byť až tak málo. On chce ale nasledovníkov. Ak s bolesťou sledujeme proces úpadku v odovzdávaní viery, mali by sme si s pokornou odvahou položiť otázku, ako je to s hľadaním Boha v našom živote. A ďalšiu, či iným dostatočne zreteľne ukazujeme pravdu, ktorá nesie náš život. Nie je predsa možné, aby v prostredí, ktoré sa ešte považuje za kresťanské, tak ochladol záujem o Ježiša a ľahostajnosť triumfovala. Uvažujeme, prečo je ten úpadok viery tak veľký. Skúste si zaspomínať na sv. Jána Pavla II. alebo Matku Terezu. Skúste si predstaviť tých ľudí, ktorí vo vašom živote mali vplyv na vašu vieru. Skúste si predstaviť našich zbožných starých rodičov. Skúste pomyslieť na nábožných otcov, mužov, matky, ženy. Čo majú títo spoločné podľa vás? Myslím, že je to fascinácia Ježišom. Boli ním fascinovaní tak, že sa ním nechali napĺňať. A z tejto plnosti dávali iným. Vyžarovali Boha a je vcelku jedno, či išlo o pápeža, rehoľnú sestru alebo starého otca. Rozdiel bol len v tom, koľkých ich svedectvo zasiahlo z hľadiska dosahu ich života. Myslím, že v tom to je. Kto je fascinovaný Ježišom a jeho životným príbehom, sám sa dá na cestu, aby ho neustále hľadal. A keď ho nájde, sama radosť spôsobí, že sa dá do pohybu k iným, aby ich priviedol k Nemu. Tu je kľúč, odpoveď na otázku čo robiť, aby lavína úpadku vo viere nestrhla aj tých, ktorých nám Boh nie náhodou posiela do životnej cesty. Nemôžeme dať, čo sami nemáme… Abbé Pierre povedal: Keď dôjdeme do cieľa nášho života, nebudú sa nás pýtať:“ Veril si?“, ale : „Verili ti?“. Umožnil spôsob tvojho života všetkým ľuďom veriť, že ich Boh má rád?
Ľudovít Malý

O správca farnosti

pozri tiež

Viac si všímať Pánove príkazy ( adventné zamyslenie 10.12.2021)

  Väčšinou si ľudia pokoj spájajú s oddychom, nestresovaním sa. Prorok Izaiáš ale vidí priamu súvislosť …