Aktuálne správy
Domov / Nezaradené / O Ježišovej a vnútornej modlitbe. O tom bola farská katechéza 17.1.2025…

O Ježišovej a vnútornej modlitbe. O tom bola farská katechéza 17.1.2025…

Ježišova modlitba-vnútorná modlitba a cesta k Božiemu pokoju

Čo je základom tejto modlitby?

„Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnym“ – to sú známe slová z evanjelií ( uzdravenie slepca, por. Mk 10, 46-52) alebo aj podobné  vyznanie stotníka v podobenstve (Lk 18, 9-14) alebo aj iné slová , ktoré sú jadrom kontemplatívnej tradície východných kresťanov založenej na opakovaní  a známej ako hesychazmus (z gréckeho výrazu pre „vydržať byť ticho“). Na Západe poznáme názov modlitba srdca. Kniha Rozprávania ruského pútnika ( k dispozícii aj slovenský preklad) túto modlitbu spopularizovala ako neustálu kontemplatívnu modlitbu spomínanú svätým Pavlom („bez prestania sa modlite“ – 1 Sol 5, 17).V posledných rokoch si nachádza množstvo priaznivcov aj u nás na Západe.

Niečo ako mantra u budhistov  alebo hinduistov?

Niektorí ju k tomu  prirovnávajú ale rozhodne to nie je to tak, je medzi nimi podstatný rozdiel. Nekresťania sa usilujú vyprázdniť si myseľ a vymazať vedomie seba. Naopak, Ježišova modlitba má naplniť myseľ, srdce a dušu prítomnosťou milosrdného Ježiša, kontemplovať túto prítomnosť s bázňou a láskou.

 

Aj na zrnkách ruženca?

Východní kresťanskí mnísi si ju odpočítavajú na povrázkových zrnkách (takzvaných „čotkách“). Vy môžete použiť ruženec alebo sa slobodne modliť bez tejto pomócky.

 

Dýchanie a slovo

Toto je byzantsko-kresťanský spôsob modlitby potichu. Modlite sa „Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží“ pri pomalom nádychu a „zmiluj sa nado mnou, hriešnym“ pri pomalom výdychu.

 

Aký je význam tých slov?

„Pane“ vyjadruje naše podriadenie sa Božej vôli a vieru v jeho prozreteľnosť. „Ježiš Kristus“ – teda meno nad každé iné meno – je mocná modlitba, ktorá v sebe zahŕňa každú modlitbu. „Syn Boží“ je titul, ktorý nás umiestňuje do zachraňujúceho spoločenstva Trojice. „Zmiluj sa“ vyprosuje od Spasiteľa uzdravenie, útechu, prúd jeho odpustenia, lásku a milosť. „Nado mnou“ je osobnou prosbou, aby môj život bol pretváraný a aby som dokázal(a) byť milosrdný voči ostatným. „Hriešnym“ bolo pridané neskôr, ale uznávam ním, že hreším, že prispievam k nedostatku milosrdenstva vo svete, a že Božiu milosť dostávam úplne nezaslúžene. Takáto kontemplácia sa naozaj stáva modlitbou srdca, pretože v jej pár slovách je zahrnutá podstata posolstva spásy.

Trocha o vnútornej modlitbe, srdci, pokoji a vytrvalosti

Vnútorná modlitba prehlbuje dôverný vzťah k Bohu a je cestou k Božiemu pokoju. Ten nás čaká podľa mystikov v nás samých, v hlbinách nášho srdca, je to miesto, ktoré nevytvárame, je v nás, je to priiestor skutočného stretnutia s Bohom. Tam vyrušujúce myšlienky nemajú nad nami moc, je tam Bożie ticho. To je náš stred- srdce v biblickom zmysle. Od toho srdca sme často odrezaní a vzdialení. Táto modlitba nás tam môže priviesť. Je to akoby ste sa ponárali hlbšie ( prirovanie k ponáraniu sa do mora sa používa), do pokoja ukrytého v hlbinách nášho srdca. K tomu treba hlavne vytrvalosť, ktorá ako opakujúci sa dopad kvapiek na kameň hľbi otvor, tak modlitba postupne hľbi tú cestu do stredu sredca v nás. Ovocím je hlavne pokoj a postupná premena nás samých, lebo skutočné obrátenie sa rodí v hlbinách srdca a nie je len výsledkom našej snahy o polepśenie.

Ťažkosti

Objavia sa a je to úplne prirodzené, na to sa nehnevajme. Ide o naše slabosti, našu biedu, ktorá vystúpi na povrch, keď sa stíšime a začneme sa modliť.  Stretneme sa  teda cez tie  myšlienky so sebou ( vnútorný boj), je to pravda o nás  a tá nie je vždy príjemná, ale pokorný ju prijíma, to je pokora, prijať svoju zemitosť. To musíme vydržať, prejsť tým, radia otcovia púšte a pokračovať prravidelne a verne v modlitbe. To všetko a seba neustále Pánovi odovzdávať a vkladať tam lásku, akej som schopný.  Treba byť v tichu a nemodliť sa uštvaný prácou (  a ak som,odovzdám to na začiatku Pánovi,  upokojím sa napr. tak, že sledujem len vlastné dýchanie, potom do neho voložím slová modlitby, na tie sa celý čas sústreďujem, čo mi pomáha nevšímať si myšlienky, ktoré budú prúdiť naďalej. Neustále sa vraciam k formule, neanalyzujem svoj stav, neporovnávam sa, objavia sa myšlienky a nie som nervózny ( takí proste sme), ale pokojne sa vraciam k formule modlitby- nevšímam si tie myšlienky-a takto zostávam v Prítomnosti, v mlčiacej láske. Keď sa nadychujem, prijímam Ježiša ( túžba po Bohu), keď vydychujem, odovzdávam ( myšlienky, fantázie, zranenia…), takto sa zverujem Bohu.

Pekné vyjadrenie jedného z Otcov

Touto modlitbou umožním, aby vo mne prebýbalo meno Jeżiš, tak sa temnoty v srdci rozjasnia a napľňa ma pokoj Boží.

Je to modlitba aj pre vás?

Nuž, ak pocítitite- spoznáte, že ste poovolaní aj k tejto modlitbe, smelo a slobodne vykročte na túto cestu. Ak nie, nezabudnite, že koľkoľko ľudí, toľko ciest k Bohu.

Nikdy ale nezabudnite, že čas venovaný Bohu je vždy cenný ( J. Klimak).

Čo by sme si mali teraz uvedomiť?

Týchto pár jednoduchých slov nám umožní modliť sa bez prestania.

  

                                                                                                Chvála ti a sláva, Pane Ježišu Kriste.

( zostavil o. Ľ.Malý)

O správca farnosti

pozri tiež

PODCAST: Moc Ježišovho slova nad démonmi v človeku

Vypočujte si nový podcast: Moc Ježišovho slova nad démonmi v človeku