Kázeň na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

V tieto júnové dni uplynie 350 rokov od súkromného zjavenia Božského Srdca sv. Margite Márii Alacoque ( 1647-1690) vo francúzskom Paray-le Monial. Na základe týchto udalostí vznikla dnešná liturgická slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú  v r. 1856 zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. Bolo želaním samotného Ježiša, aby tento sviatok vznikol a On sám mu dal aj vnútorný obsah: oslava jeho srdca, odprosenie za urážky jeho srdcu. Určite sú pre mnohých zaujímavé napr. prisľúbenia prehojných milostí tým, ktorí túto poctu ( dnes na sviatok) prejavia a vynasnažia sa, aby ju preukazovali aj iní alebo iné prisľúbenia. Pán sv. Margite vyjavil aj hlbšie dôvody týchto jeho zjavení:toto posolstvo má znova rozpáliť svet, ktorý v láske k Bohu starne a chladne. Veľmi silné sú aj Ježišove slová o tom, že jeho lásku väčšina ľudí ignoruje a neodpovedá na ňu: Toto ma raní omnoho viac, než všetko, čo som pretrpel počas svojho umučenia. Keby mi aspoň prejavili vďačnosť za moju lásku…ich srdcia ostávajú chladné a necitlivé voči všetkému môjmu úsilu konať dobro.   Tieto silné slová si zasluhujú hlbšie premyslieť zo strany nás kresťanov a hľadať odpoveď na otázku, ako  preniesť z roviny poznatkov v rozume pravdy viery alebo aj jadro tohto posolstva do našeho vnútra, na úroveň nášho srdca. Osobne si myslím, že ak nebude skutočný záujem ( por.napr. Lk 9, 23), nič sa nebude diať, napokon toto predsa platí pre všetky oblasti, nie? Pápež František v encyklike Dilexit nos ( 2024) o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista spomína slová sv. Bonaventúru, ktorý učil, že viera spočíva v rozume tak, aby vzbudila cit. Napríklad poznanie, že Kristus zomrel za nás, nezostane poznaním, ale nutne sa premení na cit, lásku. Toto síce je dôležitý poznatok, bratia a sestry, ale  ako na to konkrétne, aby sa to premenilo na ten cit, na tú lásku? Kľúčové je vedieť, čo robiť konkrétne. Nie je to žiadny nový recept,priatelia. Často vám ho pripomíname. Sv. John Henry Newman učil, že to sa dá len na mieste najhlbšieho stretnutia so sebou a s Pánom.Tam sa udeje to zostúpenie na úroveň srdca. A to nie je pri uvažovaní alebo čítaní, ale v dialógu  modlitby, takej, čo vedie od Srdca k srdcu, so živým Kristom , najmä v Eucharistii a dodajme aj v Božom slove. A máme odpoveď.

Ak by som mal, milí bratia a sestry, zrhnúť jadro dnešnej slávnosti, povedal  by som, že ak sa Pán rozhodol pripomenúť ľudstvu svoju lásku prostredníctvom symbolu ľudského srdca, urobil tak preto, lebo tento symbol je známy temer na celom svete. Ak je toto srdce ovinuté tŕňovou korunou  s krížom, pripomína sa nám:  Hľa, Srdce, ktoré nás tak milovalo, že sa nijak nešetrilo, obetovalo sa za nás na kríži, aby zjavilo lásku Boha k nám. Z tohto Srdca ako z prameňa stale prúdi životodarná voda milosti, ponúka sa nám ako prameň, aby sme z neho pili Božiu lásku ( sviatosti, modlitba, Božie slovo), bez ktorej nikdy nebudeme opravdivo milovať Boha a ľudí. Tam sa obnovuje naša schopnosť milovať a  slúžiť, tam sa hasí náš smäd po Bohu. Za túto lásku máme Pánovi neustále ďakovať ( zvlášť dnes) a ju premieńať v duchu evanjelia na službu ľuďom tak , ako to vidíme v evanjeliách. Keď o evanjeliu hlbšie uvažujeme a modlíme sa, nemalo by už toto samotné spôsobovať v nás vnútorný pohyb, ktorý vedie k vylievaniu našej lásky v službe iným po vzore Ježiša? A čo povedať o skúsenostiach ktoré máme s Božím milosrdenstvom najmä vtedy, ak nám Pán odpúšta? To si nutne žiada z našej strany odpoveď. Tá odpoveď, tie skutky, v tom je jadro ovocia úcty k Božskému Srdcu. Aj tu platí, že strom pravej úcty po ovocí možno poznať len ( por. Lk 6,44).

                                                                                         o. Ľudovít Malý

( pozn.: termín srdce v biblickom slova zmysle možno zjednodušene vyjadriť slovami: najvnútornejšie jadro osoby, ktoré viaže naše myšlienky, pocity, túžby ale i vôľu a rozhodnutia)