Farnosť Merašice Oficiálne stránky Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Merašice
Nejdem rozoberať dôvody súčasného stavu, do ktorého sme v Cirkvi na Západe dospeli. Pravdou je, že pôst sa neprežíva vo všetkej vážnosti ( chvála Pánovi za výnimky). Treba nám objaviť pôvodný zmysel slov: modlitba, pôst, almužna a to nie z ľudských dôvodov, ale preto, že v tom spočíva cesta spásy.
Praktizovanie pôstu siaha hlboko do ranokresťanských čias. Kresťania prevzali prežívanie pôstu zo židovského prostredia a tam bol pôst pôvodne chápaný ako radostná oddpoveď na výzvu Boha, vyslovenú prorokmi:
A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, lámať hladnému chlieb…ak vidíš nahého, zaodej ho a pred svojim blížnym, sa neskrývaj
( por. Iz 58,1-9).
Z tohto vidíme, že pôst bol zameraný na druhých. Cirkev to prevzala a odporúčala ako skutok lásky k blížnemu, ako rozdelenie sa s ním. To sa stalo základnou myšlienkou pre cirkevných otcov: postíme sa, aby sme dávali. Okrem tohto rozmeru dávať bol aj rozmer pokánia, najmä v stredy a piatky.
A teraz: to, čo kresťania takto pôstom ušetrili na výdavkoch, ktoré by inak dali na stravu,ktorú inak jedávali, darovali vdove, sirote, chudobnému. Neskôr to našlo dokonca vyústenie aj v liturgii, počas pôstu sa napr.odkladali peniaze, ktoré by inak išli na stravu a na konci pôstu sa to prinieslo v sprievode s obetnými darmi a potom rozdalo. A práve toto sa postupne stratillo, tento rozmer, pôst sa odtrhol od tohto darovania a ostala, ak ostala, len praktika samotná aj to značne zriedená.
Takže tu vidíte, ako praktizovanie pôstu z prvých storočî môže slúžiť na inšpiráciu pre nás dnes.
Myslíte si, že je tak ťažké povedzme odkladať zopár drobných, ktoré dávame na sladkosti alebo iné vyberané pokrmy a takto ušetrené darovať? Alebo priamo znížiť objem prijímaného jedla?
Nie preháňať, žiadne extrémy, ale byť stiedmy.
O STRIEDMOSTI bude ešte reč.
A robiť to skryto a z lásky k Pánu Bohu? Tých možností je toľko. Toľko.
Keď to v praxi rozšírite aj na iné oblasti, ostane vám princíp: niečoho sa zrieknem a to darujem inému,v tvári ktorého vidím Boha– toto je dôležité.. Ak to robíte z lásky, askéza je potom jedným z prostriedkov, ako milovať Boha a blížneho.
A aby ste videli, že takto to Cirkev odporúča aj dnes, pozrite sa na jednu z prosieb v omši, ktorá sa čítala dnes ( piatok po Popolcovej strede), znie takto:
Prosíme ťa, Bože, za tých, ktorí sa postia, aby sa nie len zriekali pokrmu, ale aby tým, čo ušetria, pomáhali blížnym v ich núdzi.
Na úvod, myslím, stačí, ďalej si na pokračovanie prečítate:
1. Postil sa aj Ježiš? ( pokúšanie Krista na púśti)
2. Čo hovorí Cirkev a najstaršia tradícia?
3. V čom spočíva pôst chápaný ako skutok lásky k blížnemu?
4. Prečo pôst, modlitbu a almužnu nemožno oddeliť?
5. Nie je pôst bez pokory, treba ho prežívať v radosti.
6. Postíme sa aj v očakávaní, pôst svedčí o hlbšom hlade, vzbudzuje solidaritu.
7. Nepostime sa iba v pokrmoch.
Zvlášť sa sústredím na skúsenosti a náuku prvých a naslovovzatých odborníkov v tejto veci, starobylých mníchov. Budeme u nich hľadať inšpiráciu pre náš život. Nie ich kopírovať, inšpirovať sa pre život v dnešnom svete. Práve ich skúsenosti a poznatky sa stali základom neskoršej praxe pokánia v reholiach i celej Cirkvi.
Modlime sa: Prosíme ťa, Pane, sprevádzaj svojou pomocou naše prvé kroky na ceste pokánia, aby vonkajšie úkony kajúcnosti vychádzali z úprimného srdca. Amen.
o. Ľudovít Malý
