VLOŽIL ČI NEVLOŽIL TOMÁŠ SVOJU RUKU…?

Táto otázka, milí čitatelia, v konečnom dôsledku pre veľkonočnú vieru nie je dôležitá, aj keď sa argumenty v prospech dôležitosti “ vloženej ruky” môžu javiť ako opodstatnené. Faktom je, že evanjeliový text ( por. Jn 20. 24-29)neuvádza, že by apoštol Tomáš fyzický dotyk napokon aj uskutočnil. Mnohí teológovia predpokadajú, že napokon Tomášovi k uvereniu stačil Ježišov príchod a jeho slová.

V celom príbehu Tomášovej cesty viery by nám nemalo uniknúť práve to, že Tomáš si kladie k uvereniu ním stanovené podmienky, ktoré síce vyzerajú rozumne,ale v konečnom dôsledku pre uverenie nie sú relevantné, ako to napokon vidíme z Ježišových slov Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili. Ježiš prekvapivo dáva Tomášovi možnosť, že splní jeho požiadavky, ale prichádza k prekvapivému zlomu, Tomáš odrazu od svojej podmienečnej viery prechádza k úplnej veľkonočnej viere, tak nádherne a hlboko vyjadrenej slovami Pán môj a Boh môj. Milý čitatelia, vedeli by ste v tejto chvíli pomenovať ten moment, kedy došlo k Tomášovej premene? Ešte trocha dramatickej pauzy ( dramatická bola aj cesta Tomášovej viery). Myslím si, že zásadný bol okamih, keď Tomáš prijal Ježišovu výzvu: nebuď neveriaci ale veriaci. Stačilo Ježišovo slovo, jeho výzva a viera sa v plnosti zrodila v momente, keď Tomáš Ježišovu výzvu prijal ( je tam aj Tomášov slobodný súhlas aj jeho poslušnosť Ježišovmu slovu). Pán môj a Boh môj.

Samozrejme, že to všetko umocnila skutočná Ježišova prítomnosť.

Príbeh prináša zásadné odpovede na vždy prítomné otázky aj dnešného človeka o viere. Uverím, ak budú splnené moje požiadavky, ozýva sa dejinami neustále. Ostane navždy tajomstvom, prečo chce Boh prichádzať k človeku cestami viery. Isté je, že my k Bohu neprídeme, keď sa tvrdohlavo budeme držať vlastných kritérií a nebudeme ochotní sa ich vzdať. Viera neuzrie svetlo tam, kde človek dáva Bohu podmienky. Viera je cesta, ktorá môže mať aj dramatické podoby. Boh ale človeka prevedie aj komplikovanými cestami za predpokladu, že človek prijme Božiu stratégiu. A o nej, teda o tom, ako má človek uveriť, keď nevidí…, milí čitatelia, azda nabudúce. Pokoj vám!

                                                  o. Ľudovít Malý