Malo ty zmysel. Skutočný príbeh o tom, čo je v živote dôležité.

Mal 34 rokov,  keď sa dozvedel fatálnu diagnózu- rakovina mozgu. Prognózy v podobných prípadoch sú neúprosné, niekoľko mesiacov bez liečby. Počas šesť- ročného boja s rakovinou takmer prišiel o zrak, pohyblivosť, spomienky. Najťažšie sa ale bolo vyrovnať so stratou jeho najväčšej životnej lásky- vyučovania. Práve jeho vášeň učiť bola motorom pre študentov, ktorí si na ňom okrem nej cenili jeho inovatívne metódy a hlavne jeho osobný prístup. Nie každý by sa dokázal vyrovnať s takou drsnou realitou. On to urobil jedinečným spôsobom. Napriek nesúhlasu lekárov prerušil liečbu  a na facebooku zverejnil svoj odvážny plán: cestovať naprieč Amerikou- autobusom, vlakom, pešo. Sprievodcu mu robila biela slepecká palica  a odvážna túžba stretnúť bývalých študentov. Ako ovplyvnil ich životy? Do 48 hodín od zverejnenia tejto správy sa ozvali študenti z vyše 50 miest, ponúkli mu podporu a strechu nad hlavou. Precestoval takmer 13 000 km. 101 dní na ceste, 31 navštívených miest, stretnutie so 75 bývalými študentami. V januári 2013 dosiahol v Kalifornii cieľ svojho putovania. Po návrate, na klinike, kde sa liečil, ho čakalo veľké prekvapenie. Lekári, sestry, pacienti ho privítali obrovským potleskom, obdarovali ho certifikátom o Purpurovom srdci. Sledovali jeho cestu. Záznam z nej môžete sledovať aj vy, milí čitatelia. Kniha, skutočný príbeh študentmi veľmi obľúbeného stredoškolského profesora Davida Menascheho, ktorý počas svojej nevšednej cesty skúmal, čo vlastne chceme od života, čo skutočne potrebujeme, má názov Malo to zmysel. Vyšla v januári 2014. O pár mesiacov David prekročil prah večnosti.

Úryvok zo záverečných strán knihy:

“ Bol som smutný, že výlet sa chýli ku koncu a musím sa rozlúčiť. Moji študenti to v živote dotiahli ďaleko. …mal som obbrovské šťastie. Pätnásť rokov som učil študentov hladných po vedomostiach. Na cestách som prestal byť učiteľom a stal som sa žiakom. Život je cesta. Spolu so životom sa menia aj priority. Jediné, po čom túžim, je sila zvládnuť dni, čo mi zostávajú. Čas, ktorý sme spolu strávili, pre mňa znamenal viac, ako si viete predstaviť. Obdobie, čo som s vami prežil v triede, bolo najzmysluplnejším v celom mojom živote….vzácny je život. Nikdy som si ho necenil tak veľmi, ako teraz,keď mi ostáva už len málo času. Na záver dodám, že hoci ma opustilo šťastie, mám veľa vecí, pre ktoré sa oplatí žiť.”