NA VLNE ÚŽASU- zamyslenie ku sviatku Krstu Pána

 

Uctiť si Kristov krst a dôstojne osláviť tento sviatok, radí Gregor Naziánzsky.

Ale ako? Je viacero možností.

Čo tak lepšie sa zahľadieť na to, čo krst znamená pre nás? Aby evanjeliová správa o Kristovom krste neostala len opisom, hoc zaujímavým, veď ide o Krista, treba ju počúvať v perspektíve významu pre nás.

Prvou doslova BOMBASTICKOU SKUTOČNOSŤOU je, že Nebeský Otec nám ľuďom vôbec chcel a chce Ducha Svätého darovať. Toho istého Ducha, ktorý na Ježiša zostúpil pri krste v rieke Jordán. Toho istého! ( por.Jn 3, 13-17). Tak tomuto sa teda hovorí super plán. Vlna úžasu by sa v nás mala začať dvíhať už v tejto chvíli. Neriešte problém, ako sa to “technicky” dá urobiť, keďže Darca je Všemohúci. A je aj nekonečne múdry, tak ustanovil určite ten najlepší možný spôsob a tým je krst.

DOBROU OTÁZKOU ale je, či je dôležité, aby sme dostali Ducha Svätého. Nešlo by to bez Neho? Veď koľkí z ľudí sú nepokrstení a tiež žijú pekné životy, vedia sa obetovať atď. Nuž, ak sa Boh rozhodne dať dary,vždy to má nejaký význam a dôsledky. V prípade krstu je ich viacero, napr.: Kto sa nenarodí z vody a Ducha Svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva ( por. Jn 3, 1-21). A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha ( por 1 Jn 4, 13).

PODSTATOU kresťanského života je ten nový život, ktorý sme v krste dostali, je to láska, ktorou Otec miluje Syna a tajomné, ale reálne prebývanie Krista v pokrstenom človeku a to skrze Ducha Svätého. Duch Svätý je najväčší Boží dar.

TOTO OSLAVOVALI PRVÍ KRESŤANIA VIAC AKO samotné Turíce, túto novú prítomnosť Ježiša v nich. To je ohromujúce, vskutku ohromujúci zázrak.

Nebudem ďalej rozvíjať zmysel a dôsledky Kristovej prítomnosti v nás ( možno inokedy), v tejto chvíli ostaňme len pre samotnej skutočnosti: Kristus je prítomný vo mne skrze Ducha Svätého od okamihu krstu.

Rád by som vás povzbudil k tomu, čo nám kresťanom TAK ČASTO CHÝBA, až je to priam škandalózne. ÚŽAS!

Vnútorný úžas nad takými ohromujúcimi tajomstvami, na ktorých máme účasť.

Priatelia, ruku na srdce, je prebývanie Boha v nás pokrstených pre nás fádne, samozrejmé, nedôležité? Alebo sme ho ani neobjavili? Parafrázujúc kardinála Cantalamessu vám položím jednu ÚDERNÚ OTÁZKU: myslíte si, že je Bohu milá jeho prítomnosť v nás, ak je odmietaná alebo zanedbávaná? Toto je vecou viery, hlbokej, živej viery. O takú vieru treba prosiť a úžas sa dostaví sám a s ľahkosťou sa premení na modlitbu chvály za to, aké veľké veci nám urobil Pán ( por. Lk 1,49).

Kardinál Cantalamessa napísal v jednom článku ( Sv.Gregor z Naziansu a viera v Trojicu), že ho ohromila jedna myšlienka. Uvedomil si, v čom spočíva veľký rozdiel medzi pokrsteným a nepokrsteným: na nepokrsteného Boh “zhliada” so svojou láskou, v POKRSTENOM, okrem toho, BOH PREBÝVA.

o. Ľudovít Malý

………………………………………………………………………………………………

Apropo, viete dátum a miesto svojho krstu?

Apropo po druhé: viete o niekom, kto oslavuje svoj krst? Najprv v duchovnom zmysle samozrejme- obnova krstných sľubov a potom nejaká menšia oslava alebo pozvanie na drink pri príležitosti výročia krstu. Zdá sa vám to prehnané? Ja si to nemyslím. Ak je Duch Svätý tým najväčším Božím darom daným nám v krste, nestojí to občas za nejakú, čo akú drobnú oslavu?

Apropo po tretie: Vedeli ste, že ak si obnovíte krstné sľuby vo výročný deň svojho krstu, môžete získať aj úplné odpustky? ( len pre katolíkov)

Vedeli ste, že keď vchádzate do kostola a prežehnáte sa so svätenou vodou, pripomínate si tým svoj krst?