MY NEHREŠÍME ZREJME MENEJ, AKO NAŠI PREDKOVIA, ALE KAJAŤ SA UŽ NEVIEME!
MOHUTNÝ AKORD Z FATIMY PRIPOMÍNA, AKO ODPOVEDAŤ NA TO, ČO SA DNES DEJE VO SVETE I V CIRKVI.
Stačí sa pozrieť, ako dnes v Cirkvi vyzerá praktizovanie Veľkopôstneho obdobia. Nedá sa nevidieť, že umŕtvovanie a zvlášť to vonkajšie, naša generácia zanedbala. Hriechy mali aj naši predkovia, oni ale konali pokánie v oveľa väčšej miere. Benedikt XIV. povedal, že ak sa bude toto zanedbávať, príde k celkovej k degenerácii človeka. O tom je aj veľký apel Panny Márie vo Fatime ( Portugalsko). Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom volal: POKÁNIE, pokánie, pokánie! Toto trojnásobné zvolanie je jedným z kľúčových pojmov podivuhodných udalostí vo Fatime onoho roku 1917, ktoré nám majú pripomenúť veľmi vážnu výzvu samotného Ježiša: Kajajte sa a verte evanjeliu ( por. Mk 1,15). Fatimské udalosti nemajú sýtiť túžbu po senzáciách, ale nás majú viesť k chápaniu znamení čias, čiže správne chápať naliehavosť pokánia,obrátenia, viery, ako to napr. presne, pravdivo a skvele vysvetlil vo svojom teologickom komentári k fatimským zjaveniam vtedajší kardinál Jozef Ratzinger ( toto keby správne pochopili niektorí “vykladači” fatimských zjavení, vyhli by sme sa nesprávnemu pochopeniu zjavení vo Fatime a aj zbytočnému výsmechu; žiaľ, toto sa deje aj na pôde Cirkvi).
Na nebezpečenstvá v historickom okamihu, ktorý prežívame a ktoré boli vykreslené jednotlivými obrazmi, ktoré omilostené fatimské deti videli, je podľa Nebies jediná správna odpoveď: obrátenie, pokánie, viera. Ako potvrdila aj samotná Lucia ( jedna z omilostených detí), cieľom udivujúcich fatimských zjavení je pomôcť rastu viere, nádeji a láske ( Vidíte ten cieľ? Žiadne senzácie!).
Slovo umŕtvovanie ( askéza) sa vám možno, milí čítajúci, zdá archaické, no nebojme sa toho slova, lebo v konečnom dôsledku vedie ku krásnemu, úžasnému cieľu, ako o chvíľu uvidíme.
Náplňou askézy je dobrovoľné sebazaprenie, krotenie zlých náklonností- vášní s cieľom oslabiť hriech a posilňovať čnosti. Pokúsim sa to vysvetliť jednoduchšie. Osobnými hriechmi sa stávame vzbúrencami proti Bohu. Tá vzbura sa usádza na všetkých stupňoch bytia ( vôľa, myseľ, túžby, zmysly, telo…). Vzbura- neposlušnosť sa prejavuje mnohorako, ja by som v tejto chvíli upozornil na dva prejavy: vyhľadávanie uspokojenia našich žiadostí takým spôsobom, ktorý ide proti Božej vôli a nedostatkom snahy potrebnej k robeniu toho, čo chce od nás Boh.
Zopakujme si to:
Uspokojovanie žiadostí cestou proti Bohu a
nedostatok energie, snahy ísť k tomu, čo chce od nás Boh.
Spoznávate sa v tom? Spoznávate v tom symptómy unudenej, spiacej viery toľkých dnešných kresťanov? Áno, unudenej, spiacej, malátnej. Treba sa zobudiť a liečiť túto diagnózu chorej viery.
No a celá ta askéza, umŕtvovanie, pomáha človeku liečiť a napraviť sa a to tak, že tým zlým tendenciám ( aj ľahostajnosti vo viere) odporujeme a život takto naprávame a usporadúvame, aby sa odovzdal, podriadil Božej vôli a jeho milosti. Je to o prinávratení súladu. Vášeň vás ťahá od Boha, akéza pomáha k súladu a smeruje vždy k Bohu. A keďže človek je jednota tela a duše, tieto veci sa netýkajú len vnútorných dispozícií, ale aj tela. K Bohu ideme ako celok, duša i telo. Preto sa askéza týka aj tela. Preto pôst atď, atď.
A viete aký je konečný cieľ toho všetkého? Láska. Áno, tá Božia a i tá k človeku. Krotíš vášne a tak umožníš Bohu, aby v tebe oveľa účinnejšie pôsobila jeho milosť- láska a tá sa potom vylieva skrze teba formou tvojej ľudske lásky ( ktorá je takto očisťovaná tou Božou) na ľudí okolo teba.
Zhrnutie:
Askéza, umŕtvovanie, je úkon vôle, kedy cez dobrovoľné sebazaprenie krotíme zlé žiadostivosti a náklonnosti s cieľom oslabovať hriech a duchovne rásť, usporadúvať svoj život, aby nás vášne nevláčili sem a tam, zameraný na slobodu ducha. Snaženia sú vnútorné ( pokora, trpezlivosť, hnev, závisť…) a vonkajšie ( umiernenosť,pôsty, práce, znášanie únavy…). Konečný cieľ je láska k Bohu a človeku.
V prípade vášho záujmu, napíšem rád na túto tému viac, v ďalšie dni.
Napríklad otázka, ako môžu pestovať askézu, umŕtvovanie v dnešných časoch ľudia zavalení prácou a množstvom povinností, neraz na pokraji síl, takže akékoľvek niečo navyše pre nich je zdanlivo neralizovateľné.
( Ak sa vám článok páčil, staňte sa jeho šíriteľmi. Pán to požehnaj).
A teraz sa, prosím, stíšte.
Modlime sa. Prosíme ťa, Pane, dopraj nám týmto svätým pôstom nastúpiť cestu duchovnej obnovy, aby nás pokánie posilňovalo v boji proti nepriateľom spásy. Amen.
o. Ľudovít Malý
Farnosť Merašice Oficiálne stránky Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Merašice