Viera zomiera aj pre nedostatok údivu ( z homílie na Slávnosť Nenebovzatia Panny Márie)

Svet nikdy nezahyne na nedostatok divov, nanajvýš na NEDOSTATOK ÚDIVU.” Chestertonove slová prekvapivo platia aj o kresťanskej viere. Úpadok viery súvisí aj s nedostatkom úžasu nás veriacich kresťanov nad veľkými vecami, ktoré nám urobil Pán ( por. Lk 1, 49). V Starom zákone, dobách pred Kristom, bola archa zmluvy, obsahujúca tabule s Desatorom, symbolom Božej prítomnosti medzi jeho ľudom. Symbol prenechal miesto realite a skutočnou Archou zmluvy sa stala Nazaretská deva. Boh začal prebývať v osobe ženy- Márie. Úchvatné a bezprecedentné tajomstvo viery! Mária prijala v sebe Ježiša, ktorý je novou a večnou zmluvou. Preto sa v litániách obraciame na Pannu Máriu invokáciou “ archa zmluvy”. Aj my kresťania sme sa stali , hoc iným spôsobom, archou, v ktorej je prítomné Božie slovo skrze Ducha Svätého. To sa udialo s nami po prvý raz v krste. Tak sme sa stali miestom Božej prítomnosti aj preto, aby v nás mohli ľudia zažiť blízkosť Boha. G.K.Chesterton má pravdu aj v tom, že väčšina z nás sa dostatočne nezamýšľa nad vecami, na ktoré upierame svoj pohľad. Ak by sme tak robili, nemohol by nám chýbať úžas nad tajomstvami viery, na ktorých máme účasť. Keby sme tak robili, modlitba chvály a veleby, čiže modlitba plná úžasu, by bola oveľa častejšie prítomná v našich srdciach i na našich perách. Pre mnohých kresťanov sú posvätné skutočnosti všedné tak, ako každodenné činnosti, ktorým nevenujeme toľko pozornosti a vykonávame ich zo zvyku. Nezamýšľame sa, raz preto lebo je tak málo času, inokedy sú dôležitejšie veci na programe našej mysle a možno aj pochybnosti nás nahlodali, prípadne si myslíme, že to nie je pre nás. Je vzácnosťou stretnúť kresťana, ktorý aj v rámci bežného rozhovoru, keď príde na kresťanskú vieru, vie vyjadriť slovne úžas napr.nad tým, že v ňom od krstu Boh prebýva a že ho to neustále fascinuje. Ruku na srdce, priatelia, kde sa v pravde vidíte v tejto téme vy? Stretli ste v poslednom čase človeka plného údivu nad tajomstvami viery? Prítomnosť úžasu môžete s istou spoznať aj podľa toho, s akou ľahkosťou a pravidelnosťou v osobnej modlitbe Boha chválite, zvelebujete, oslavujete. Či zažívate okamihy, keď ostanete akoby stáť a s otvorenými ústami nebesám adresujete to mladícke “wow”, to je sila, to je úžasné. Kresťanstvo bez úžasu stratilo na príťažlivosti. Kresťan bez úžasu je ako stratená archa, ktorù sa nik nepodujme hľadať. Matka Božia je pre nás inšpiráciou, veď svoj úžas vyjadrila v modlitbe slovami Magnificatu:…” Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu…lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…( por Lk 1, 46-49). Aj podľa slávneho kapucína Raniera Cantalamessu ( bývalého pápežskeho kazazateľa) záleżí pri reevanjelizácii a duchovnej obnove na našej schopnosti žasnúť nad nádherou pravdy kresťanstva a nechať sa ňou ohromiť tak, ako to bolo napr.u prvých kresťanov.

                                     o. Ľudovít Malý