Aktuálne správy
Domov / HOMíLIE, PRÍHOVORY SPRÁVCU FARNOSTI / V monštrancii našich sŕdc

V monštrancii našich sŕdc

Kedysi, a nie je tomu tak dávno, bola slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi známa značným leskom a okázalosťou. Ozdobené kostoly, veľké procesie prechádzajúce so spevom ulicami miest a dedín. V súčasnosti sa už s takto pojatou oslavou nestretávame všade. Nemusí to byť nutne strata, akoby niektorí povedali: strácame tradície atď. Priznajme si, že nie vždy procesia na Božie Telo tvorila sprievod nábožných a jasajúcich ľudí na slávu Pána. Debaty, možno aj myšlienky na to, kedy to skončí kvôli dĺžke slávnosti a snáď aj príliš veľký dôraz na vonkajšiu stránku, čo neraz mohlo viesť k prázdnemu triumfalizmu. Pri veľkých slávnostiach sa s týmto ľahko môžeme stretnúť, je to vždy o ľuďoch, ktorí veci organizujú a zúčastňujú sa. Často sa zdôrazňovala symbolika, že treba vyjsť z našich chrámov a s Pánom Ježišom v monštrancii a kráčať do sveta. Človek tak či tak z toho chrámu po obradoch vyjde von a ide do sveta a to, či bude mať v srdci Pána Ježiša bude záležať viac na tom, či otvorí brány svojho srdca Pánovi a či bude robiť, čo je treba, aby si Pána v srdci udržal. Podstata tejto slávnosti je „ vnútri“, nie „vonku“. Takže to, že ostaneme vnútri chrámu nemusí znamenať nutne stratu tradície, ale môže slúžiť k hlbšiemu ponoreniu do samotného tajomstva dnešnej slávnosti ( jedna z výrazných predností kostola je, že uľahčuje sústredenie). V množstve vonkajších podujatí a rýchlej prevádzke sveta by mohla aj vonkajšia procesia na Božie Telo skončiť ako jedna „ z“ akcií, podujatí na úrovni triumfálneho sprievodu bez vnútornej účasti. Netvrdím, že eucharistické procesie nemajú zmysel a že ich netreba organizovať. Myslím si ale, že v dobe, kedy čelíme neuveriteľnej povrchnosti aj v otázkach viery a liturgickej praxe, je vhodné viac zvýrazniť vnútorný rozmer eucharistickej úcty. Práve preto aj my dnes miesto procesie na konci sv.omše vystavíme Sviatosť Oltárnu k adorácii a v tichej modlitbe sa ponoríme do tajomstva Pánovej prítomnosti v Eucharistii. Vonkajší jasot a radosť vložme do hymnu Te Deum a nádherných eucharistických piesní. Kiež nám dnešná slávnosť pomôže pochopiť aj to, že síce je pekné a povzbudivé, ak Kristus v monštrancii kráča s ľudom ulicami , avšak Kristus v monštrancii našich sŕdc, môže byť tam, na uliciach sveta, prítomný každý deň. A o to ide predovšetkým.
Ľudovít Malý

O správca farnosti

pozri tiež

O duchu smilstva ( pôstna duchovná obnova, cyklus: boj s neresťami)

V prvom zamyslení sme uvažovali o zdržanlivosti v jedle. Veľký odborník na náuku východného mníšstva …