Farnosť Merašice Oficiálne stránky Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Merašice
Teraz si musíme pomáhať na ceste do neba.
Budete pravdepodobne prekvapení, milí čítajúci, kto a za akých okolností povedal tieto slová. Ráno sa obaja o siedmej zúčastnili sv.omše a práve tam zazneli tie slová. Bolo to v deň ich sobáša. On mal 24, ona 19 rokov. Karol a Zita Habsburskí ( neskôr – posledný- cisársky pár Rakúsko- Uhorska).
Karol nechal na svadobné obrúčky vyryť slová najstaršej mariánskej modlitby Pod tvoju ochranu sa utiekame…Toto mariánske zvolanie sa neskôr ocitlo aj na Karolovom meči.
Ona mala 30 a on 35 rokov, keď opustil tento svet ( vo vyhnanstve na Madeire). Jeho posledné slová Zite: Nesmierne ťa milujem. V Ježišovom srdci sa znova zídeme. Tak veľmi milujem svoje deti. Buď vôľa tvoja. Môj Ježiš, kedykoľvek chceš. Bola sobota 1.apríla 1922. Tak odišiel do večnosti cisár a kráľ, blahoslavený Karol.
Autorka knihy Karel a Zita Habsburští Elisabeth Montfortová zvolila netradičnú perspektívu- duchovný životopis. Táto skutočnosť bude pravdepodobne najzaujímavejšia práve pre katolíkov, nakoľko porozumieť duchovnému životu týchto dvoch nevšedných ľudí možno v plnosti len z pozície katolíka, ktorý má skúsenosť živej- žitej viery. Pre ostatných, myslím, to môže byť síce zaujímavý uhol pohľadu, ale bez hlbšieho pochopenia. Tento cisársky pár možno plne pochopiť len z pohľadu viery, hlbokej, žitej viery, v ktorej nebolo nič umelé,viery, z ktorej vzišli všetky ich dôležité rozhodnutia a činy. Odvážnej viery, ktorá dávala nie len silu ale hlavne umožnila nezatrpknúť na Boha, ľudí, svet vo chvíľach obrovských otrasov.Vieme ako história hodnotí Karolovu politiku, život. Boh ale ( našťastie) postupuje inak. Neposudzuje úspech či neúspech človeka podľa našich ľudských predpokladov ale pozerá sa , ako je všetko konané. Kde a aké je naše srdce. Krásne to vyjadruje heslo Zitinej rodiny: Ruky k práci a srdce Bohu. Presne, srdce Bohu. A to je celkom iný svet. No a do takého sveta, vás pozýva táto kniha. Do sveta, kde najväčším bohatstvom človeka je Boh a jeho kráľovstvo.
( Moje silné momenty pri čítaní? Bol to najmä okamih, keď som pochopil, že to charakteristické pre oboch bola odovzdanosť do Božej prozreteľnosti. A že práve pre tento postoj nepodľahli zatrpknutosti.
Hoc najvyššie postavení v Monarchii, predsa žili prostý život. A napokon, na každom mieste vo vyhnanstve vyhradili jednu miestnosť pre kaplnku. Kým mnohí naši dnešní bratia a sestry katolíci nie sú schopní ani kríž na stenu do svojich príbytkov dať, oni vo vyhnastve otvárali denne dvere kaplnky… Keď Zita spomínala, nikdy nebola vo svojich úsudkoch o iných tvrdá a pokorne priznala, že robili chyby. A bl. Karol úprimne hľadal Božiu vôľu a snažil sa ju plniť. )
o. Ľudovít
O knihe: česká edícia 2022, vydavateľstvo Doron)
