Obec Merašice leží v Trnavskom kraji, v okrese Hlohovec, 13 km východne od okresného mesta.
Kataster má rozlohu približne 493,76 ha a relatívny výškový rozdiel okolo 70m. Stred obce leží vo výške 189 m. n. m., chotár obce dosahuje výšku v rozhraní od 160 do 221 m n. m.
Obec susedí na severe s Veľkými Ripňanmi a Tekolďanmi, na východe s Biskupovou a Kapincami, na juhu s Dolným Trhovišťom, a na západe s Dolnými Otrokovcami.
Z geomorfologického hľadiska patrí obec do Podunajskej nížiny, celok Podunajská pahorkatina, oddiel Nitrianska pahorkatina a pododdiel Banovská pahorkatina. Povrch v chotári obce je typický pahorkatinný, so zvlnenými úvalinami a úvalinovitými dolinami. Kataster obce leží pri sútoku Tekoldianskeho a Stoličného potoka, pravostrannom prítoku potoka Radošina. Preteká obcou v smere od západu na východ. Územie je tvorené neogénnymi (mladotreťohornými) usadeninami, ktoré sú pokryté vrstvou spraší. Na typických hnedozemiach sprašovej nížinnej pahorkatiny, miestami černozemiach, rastú najmä teplomilné dúbravy s prímesou agátu. Prirodzenou vegetáciou na prevažne odlesnenom povrchu boli dubovo-hrabové a dubovo-cerové lesy, v okolí potoka dreviny lužného lesa ako jaseň, brest a jelša.
Klimatické podmienky
Merašice ležia v klimaticky teplej, mierne vlhkej oblasti, s miernou zimou, na styku s mierne teplou klimatickou oblasťou, ktorej relatívne nižšie hodnoty teplôt sú spôsobené blízkosťou pohoria Považský Inovec. Základné klimatické ukazovatele na území majú nasledovné hodnoty:
– priemerná ročná teplota vzduchu: 9-10 oC
– priemerný počet letných dní v roku (s teplotou nad 25 oC ): 50-60
– priemerný ročný úhrn zrážok: 650-700 mm
– smer prevládajúcich vetrov: S-Z
Poľnohospodárstvo
Typy súčasnej krajiny rozlišujeme na základe intenzity zásahov človeka do prirodzeného krajinného typu. Obec patrí k poľnohospodárskej nížinnej krajine so sústredenými sídlami. Krajina je odlesnená a pretvorená na lesostep.
Poľnohospodárska výroba je zameraná na pestovanie obilnín, olejnín, cukrovej repy a krmovín pre živočíšnu výrobu. Živočíšna výroba je zameraná na produkciu hovädzieho mäsa a mlieka. Miestne poľnohospodárske družstvo je pod správou Food Farm-u Hlohovec.
Život v obci
Počet obyvateľov dosiahol počet 415 (stav k 31.12. 2006). V súčasnosti ich počet vzrastá aj vďaka vybudovaniu nových nájomných bytov, ktoré sú pod správou obecného úradu.
Obec má vlastný zdroj pitnej vody a buduje sa kanalizácia. Významným počinom bolo vybudovanie mikrovlnného internetového vykrývača v našej obci v roku 2005.
Z hľadiska samosprávy na obec prešli kompetencie v oblasti opatrovateľskej služby, školstva, stavebného poriadku, cestného hospodárstva a pod. Pod správou Obecného úradu je aj Materská škola. Súčasným starostom obce je Mgr. Stanislav Michal, miestna samospráva je zložená z piatich poslancov.
Nachádzajú sa tu potraviny REMA, miestne pohostinstvo a kultúrny dom v ktorom sa konajú rôzne spoločenské podujatia a oslavy. Sú to napríklad : Poľovnícky ples, Kresťanský majáles, karneval či mládežnícke diskotéky.
Obcou vedie hlavná cesta, autobusová doprava premáva na linke Hlohovec – Veľké Ripňany a Topoľčany – Leopoldov.
Obecný úrad každoročne usporadúva „Beh cez tri okresy“, na ktorom sa zúčastňujú mnohí bežci z celého Slovenska.
Kapince
Ležia v záp. časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, 17 km severozáp. od Nitry. Obec vznikla zlúčením Dolných a Horných Kapiniec v r. 1892. Zo 16. stor. pochádza poklad strieborných mincí. Obe obce sa spomínajú v r. 1261 ako Wruuskap a Haloskap. Dolné Kapince boli rybárskou osadou, patrili Nitrianskemu hradu, neskôr boli majetkom zemanov, ktorí vlastnili aj Horné Kapince. V 13. stor. bol majiteľom pozemkov v Malých Kapinciach Vavrinec Ludanický. V 16. stor. časť majetkov v Horných Kapinciach vlastnili Zerdahelyiovci. V obciach neskoršími zemepánmi boli Bossányiovci, Vranovičovci, Klannerovci a Bertalanfiovci. V Horných Kapinciach v r. 1875 Artúr Klanner dal postaviť neskoroklasicistický kaštieľ. V r. 1784 žilo v Dolných Kapinciach 171 obyv., z toho 7 zemanov, v Horných Kapinciach 80 obyv. V r. 1905 – 1965 bola obec pričlenená k Merašiciam.
Biskupová
Obec Biskupová leží v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, na strednom toku Radošinky. Svojim pôvodom siaha do 13. storočia, ale listinne je doložená z r. 1326 ako Villa Domini Episcopi Nitriensis. Neskoršie doložené názvy sú: Pispeky (1440), Wiskupowa (1773), Biskupowa (1786), maď. Püspökfalu. Obec patrila nitrianskemu biskupstvu, ktoré ju dostalo do daru od rodiny Ludanických, neskôr správe panstva Radošina. V r. 1599 obec do tla vypálili Turci. V r. 1715 mala vinice, 2 poddanské a 8 želiarskych domácností, v r. 1753 28 rodín, v r. 1787 22 domov a 125 obyvateľov, v r. 1828 21 domov a 146 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj za I.ČSR. Poľnohospodárska obec Biskupová bola v r. 1942 elektrifikovaná, v r. 1996 plynofikovaná.