Mizéria života! Ako ju vnímať? ( príhovor)

Spomedzi  pohľadov na ťažkosti ľudského  života má špecifické postavenie biblická kniha Jób. Mizéria ľudského života je v nej opísaná priamo: tvrdá práca, choroba, bolesť, smrť, ale i malomyseľnosť , ktorá môže dospieť do stavu, keď človek preklína deň, v ktorom sa narodil ( por.Jób 3,3). Pisateľ knihy Jób mal nielen umelecký talent, vďaka ktorému ho niektorí pokladajú za Shakespeara Starého zákona, ale aj výbornú pozorovaciu schopnosť spojenú so psychologickým poznaním ľudských problémov. Duševná úzkosť vyvolaná ťarchou doliehaných ťažkostí, utrpenie z prežívanej choroby , zdanlivá opustenosť zo strany Boha. Autor Jóba sa pokúsil o riešenie jedného z najväčších problémov ľudstva–  utrpenia. Problém aktuálny včera, dnes a bude ním aj zajtra. Počas dramatického  dialógu sa Jóbovi priatelia pokúšajú vyriešiť problém utrpenia. Bezúspešne. Do búrlivej debaty sa zapája mladý Elihu. Trpezlivo čakal, kým starší povedia, čo majú na srdci,  svojimi múdrymi odpoveďami zatieni starších diskutujúcich. Zdôrazňuje veľkosť Boha, nesprávnosť výčitiek adresovaných Najvyššiemu. „ Boh zlo veru nerobí“ ( por. Jób 34,12), „…bedlí nad každým človekom“ ( por. Jób 34,30).  Pripomína, že tresty slúžia na vnútorné očistenie človeka, sú skúškami čností a prispievajú k zdokonaleniu.   Zdalo by sa, že múdre vystúpenie mladíka ukončí túto debatu.  Na scénu ale vstupuje samotný Boh. Počas Božej reči sa Jób otvorí  oveľa hlbšiemu pohľadu na  Božiu nekonečnú moc a múdrosť . Vo svojom vnímaní sa Jób pohne oveľa ďalej, až tam, kde si uvedomí, že utrpenie človeka nemožno pochopiť definitívnym spôsobom, túto veľkú záhadu možno vnímať len z perspektívy múdreho Božieho plánu, ktorý smeruje ku konečnému  cieľu, ktorým je dobro človeka a jeho spása. Azda najväčším prekvapením je záver knihy. Boží hnev vzkypel proti Jóbovým priateľom, lebo nehovorili o Bohu pravdivo, ako Jób. Jób sa síce pôvodne chcel pustiť do sporu aj so samotným Bohom, ale keď spoznal, že  Boh koná všetko podľa múdreho plánu a to aj vtedy, ak dopustí utrpenie, odvolal svoju opovážlivosť a netrpezlivosť. Boh zmenil Jóbov údel a koniec jeho života požehnal viac, ako začiatok. Prispelo k tomu  aj to , že Jób sa modlil za svojich druhov a počas celého svojho vystupovania bol pravdivý, úprimný a zároveň otvorený pre zmenu svojho vnímania a postoja.

Nad nekonečným radom všetkého, čo bolo povedané a čo sa ešte povie o časoch, ktoré prežívame, by pre nás kresťanov malo svietiť Božie slovo. Jeho svetlo je nutnosťou, aby sme  neskĺzli zo právnej cesty  a neudusili sa v záplave množstva  prázdnych názorov, zbytočných komentárov a hlúpych rád.

Ak budete niekedy v pokušení myslieť si, že biblické spisy Starého zákona vám nemajú čo povedať, ste na veľkom omyle. Božie slovo je vždy dobré na poúčanie a naprávanie ( por. 2 Tim 3, 16-17). Skúste v kontexte dnešných skúšok, ktorým čelíme, vziať do rúk napríklad knihu Jób a čítať ju s vierou a modlitbou na perách. A ak si myslíte, že do  množstva komentárov, názorov a návodov na riešenie problémov spojených s Pandémiou biblické slovo nemôže preraziť, nemá čo priniesť, tak skúste porozmýšľať o vašej viere a proste o to, aby bola živšia. Lebo len usychajúca a mŕtva viera neverí, že Božie slovo je živé a účinné ( por. Hebr 4,12).  A ak tvrdíte, že nemáte čas, tak si pripomeňte, že Pandémia vám priniesla množstvo času. Síce za mimoriadnych okolností, ale predsa, oveľa viac darovaného času oproti dňom, keď sme ešte pred rokom všetci vzdychali pod náporom života, že ako málo času máme a dni letia ako bláznivé…  Nech sa páči, času máme viac. Ako ho využijeme? Rozhodne treba urobiť niečo viac na upevnenie a prehĺbenie našej kresťanskej viery. Lebo život pôjde ďalej a s ním budú prichádzať ďalšie výzvy spojené so skúškami. Bez viery neobstojíme ( por. Iz 7,9)! A nezabudnime: „ Milujúcim Boha všetko slúži na dobré“( por. Rim 8,28).

                                                                                                                                                              Ľudovít Malý

( Keďže my kňazi máme v tieto dni obmedzené možnosti ako byť naživo s ľuďmi, využívame, čo je k dispozícii. Preto niektorí píšeme viac ako inokedy. Píšeme radi ale aj s nádejou, že aj týmto spôsobom si Božie slovo nájde cestu k tým, ktorí to potrebujú , teda možno aj k vám. Ak sa vás táto úvaha dotkla, môžete ju ponúknuť  aj iným- ako každé iné dobré slovo od kohokoľvek. Nie je vždy dôležité všetko si pamätať. Dôležité je pre nás kňazov rozsievať Slovo a tak dať ľuďom možnosť, aby sa ich slovo dotklo. To ostatné bude dielom Ducha Svätého a ochotnej spolupráce človeka.

Premýšľam o hlbšom spracovaní témy Božej prozreteľnosti. Teda o tom, ako to je s riadením sveta Božou múdrosťou, keď je tu toľko zla. Ak by vás táto téma zaujala, dajte mi vedieť a veľmi rád ju pripravím. Boh vás všetkých požehnaj!)